M2 na vlastnej koži – hračka do vrecka

Na úvod by som vás mal oboznámiť s dôležitým faktom – na em-dvojku som nadával, už odkedy ju predstavili. Skratka to nebola moja šálka kávy.  Nedávno však prišla možnosť požičať si ju na deň, a to som ako nadšenec všetkého čo má štyri kolesá nemohol odmietnuť. Pol dňa som sa vozil ako spolujazdec, skúmal interiér a hral sa s infotainmentom.  Na koľko je tento konkrétny kúsok z požičovne, neočakával som žiadnu naloženú výbavu, čo sa mi potvrdilo aj po detailnom prezretí všetkého okolo seba.  Dôležitý je však zážitok z jazdy, nie adaptívny tempomat či sedadlá nastaviteľné v nekonečnom počte smerov. Bavorské kupé ho ponúka dostatočne veľa na to, aby vám vyčarovalo detský úsmev na tvári. Pred večerom som si ho vzal do rúk ja, a vydal sa spolu s kamarátom brázdiť ulice a cesty v okolí Dunajskej Stredy.  Počas nasledujúcich pár hodín za volantom som si vytvoril o M2 lepší obraz. Je rýchla, má parádny zvuk a je štýlová.

Podľa technických parametrov sa môže zdať, že výkon dravej dvojky nie je žiadna výhra. Veď “obyčajný” Focus RS má len o 10 koní menej a konkurenčné Audi RS3 ich má dokonca o 20 viac (40 v prípade faceliftu). Všetká sila však putuje na zadnú nápravu, a tak po zošliapnutí plynu až k podlahe budete mať čo robiť, aby ste auto skrotili. Obzvlášť v režime Sport+, kedy je kontrola trakcie obmedzená. Priznám sa, že v komfortnom móde som neprešiel ani jediný kilometer, a v o čosi miernejšom Sport-e, iba pár. Až dokým som nevyskúšal plusko. V zákrutách dokazuje M2 svoju vyváženosť, ani pri relatívne vysokých rýchlostiach nemáte pocit, že by sa auto chcelo odtrhnúť od cesty. Ak sa však chcete zabaviť a spáliť pri tom nejakú tú gumu, zadok sa vám ľahko poddá. A s rovnakou ľahkosťou sa aj vráti do správnej polohy. Je to ozajstná hračka pre dospelých. Dostupná je aj funkcia Launch Control, teda kontrolovaný rozjazd. Po úplnom vypnutí asistenčných systémov naplno zatlačíte brzdu a plyn, a po uvoľnení ľavej nohy vystrelíte na stovku v priebehu 4,4 sekundy. Poviem vám, to by som dokázal robiť aj celý deň.


Vo vnútri je to také klasické BMW. Nenájdete tam vôbec nič, čo by vás prekvapilo, no ani sklamalo. Volant sa drží parádne, v tomto prípade by som však uvítal alcantaru namiesto kože. Na prevodovku som si nezvykol ani po niekoľkých hodinách, konkrétne na zaraďovanie jej stupňov. Samotná dvojspojka poslúcha na slovo, výborne sa radí najmä pádlami za volantom. Sedačky boli bohužiaľ iba základné, taktiež v koži, čo znamená, že som sa na ne prilepil už po dvoch minútach od nastúpenia. Všetko je to ale vec vkusu, mnohí takéto vyhotovenie obľubujú. Infotainment sa ovláda jednoducho a zvládne všetko potrebné. Potešilo ma najmä rýchle a nenáročné spárovanie s telefónom cez bluetooth.

Zmenil som teda názor na M2? Aj áno, aj nie. Ponúkne vám skvelý šoférsky zážitok, priťahuje množstvo pohľadov, je hlučná, rýchla a presná. Má dostatok sily na to, aby ste s ňou vystrašili kamaráta na mieste spolujazdca. Čo jej však podľa mňa chýba? Pocit prémiového auta. Interiér je príliš bežný a bez duše, po nastúpení sa nekoná žiadne wau. Materiály sú priemerné, ale našťastie sa nič netrasie a nevŕzga. Ako športiak svoj účel spĺňa na jednotku, a to je dôležité. Ďalšie fotky nájdete v galérií.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *